SPOLOK LEKÁROV V RIMAVSKEJ SOBOTE
jeho história, poslanie, činnosť
Spolok lekárov v Rimavskej Sobote má svoju bohatú históriu. Od jeho založenia v roku 1867 sa počas 140 rokov nestratil jeho základný význam ani cieľ .
Podnet pre spracovanie týchto podkladov dalo Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pri príležitosti 125. výročia vzniku múzea so zámerom vypracovať prednášku o tejto problematike.
Pri zhromažďovaní podkladov sa zistilo, že pre spracovanie tejto tematiky chýba dostatok relevantných podkladov a hodnoverné kroniky. Zostala teda možnosť oprieť sa o spomienky najstarších bývalých členov výboru lekárskej organizácie ako aj súčasných členov Spolku lekárov v Rimavskej Sobote. Spomienky súčasníkov sa týkajú prevažne obdobia od ukončenia II. svetovej vojny. Územie Gemera bolo vystavené v predchádzajúcom storočí veľkým územným štrukturálnym a správcovským zmenám v dôsledku I. a II. svetovej vojny. Záznamníctvo z obdobia Uhorska a I. Československej republiky údajne zmizlo. Z týchto dôvodov sa nevie, či v období I. Československej republiky alebo v období vojnovej okupácie južného Slovenska existovala na území Gemera nejaká lekárska stavovská organizácia. Oblasť Gemera zo zorného pohľadu lekárskych
organizácií predstavuje spádový región zdravotníckych zariadení okolo okresného zdravotníckeho centra v Rimavskej Sobote, v Rožňave a Revúcej, oblasť Novohradu zase región okolo Lučenca, Poltára a Veľkého Krtíša.
V knižnici Gemersko-malohontského múzea sa nachádzajú dve knihy almanachu, v ktorých v dvoch článkoch je zmienka o existencii Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti už v roku 1867. V ročenke z roku 1907 bol síce uvedený menoslov členskej základne lekárov a lekárnikov, z ktorého vyplýva, že spolok mal celkom 79 členov, z toho 45 lekárov, ale záznam nič nehovorí o organizačnej štruktúre a zameraní činnosti spoločnosti. Od tohto dátumu až do roku 1950 nie sú v nám dostupných informačných zdrojoch žiadne údaje o existencii akejkoľvek lekárskej organizácie na Gemeri.
Prvé roky po II. svetovej vojne boli poznačené organizačným chaosom v štrukturálnom zložení a v činnosti zdravotníckych zariadení a tak vlastne nebola ani vhodná pôda na vznik lekárskych organizácií.
Iniciátorom myšlienky založenia lekárskej organizácie so zameraním na postgraduálnu odbornú výchovu lekárov vznikla v priebehu rokov 1952 – 1953 z podnetu MUDr. Eugena Weislovitsa, prednostu očného lôžkového oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote. V povojnovej dobe socializácie spolitizovania akejkoľvek spoločenskej činnosti, bolo treba veľa trpezlivosti a zdôvodňovania opodstatnenosti založenia a vytvorenia takejto odbornej organizácie.
MUDr. Weislovits bol však vytrvalý a taktickým spôsobom dosiahol, že najprv sa začali na každom oddelení organizovať lekárske semináre s odbornými prednáškami, z ktorých následne vyšli budúci prednášatelia na ďalšie stupne podujatí. Podarilo sa to súčasne za významnej podpory MUDr.Paulínyiho, prednostu internéholôžkového oddelenia, ktorý požíval v tej dobe veľkú autoritu.
Druhým, už konkrétnym stupňom založenia lekárskej organizácie bolo schválenie a pomenovanie tejto organizácie pod názvom Všeobecná sekcia Lekárskej spoločnosti Jána Evangelistu Purkyňe ako odbočka pri KÚNZ B.Bystrica. Táto sa spočiatku zameriavala na organizovanie ústavných nemocničných seminárov, ktoré sa zo začiatku organizovali v spolupráci s riaditeľstvom nemocnice a okrem odborných prednášok boli do programu zahrnuté aj organizačné inštrukcie a samozrejme povinná politická prednáška. V krátkom odstupe na tieto podujatia boli pozývaní aj lekári zo spádových zdravotníckych zariadení okresu, z nemocnice Hnúšťa a z polikliniky Tornaľa / v tej dobe s názvom: Šafárikovo/ a tak sa z ústavného seminára stalo okresné
podujatie. Na tieto semináre boli pozývaní aj lekárnici až do doby vytvorenia vlastnej stavovskej organizácie.
Súčasne sa lekárska spoločnosť organizačne dištancovala od ústavných pracovných schôdzí, organizovaných vedením Okresného ústavu národného zdravia /OÚNZ /. V roku 1958 sa rimavskosobotská lekárska spoločnosť osamostatnila od KÚNZ B.Bystrica a uchádzala sa o uznanie samostatnej právnej subjektivity s tým, že do svojej organizačnej štruktúry zahrnula aj lekárov z regiónu Rožňava a Lučenec. Bolo dohodnuté, že pracovné konferencie sa uskutočnia striedavo aj v uvedených mestách. V roku 1962 Slovenský výbor Spoločnosti J.E.Purkyně v Bratislave schválil vytvorenie takejto spoločnosti v Rimavskej Sobote a za účasti jeho predsedu akademika T.Niederlanda DrSc a vedeckého sekretára MUDr. Mariányiho sa vo februári 1962 uskutočnila ustanovujúca schôdza v Rimavskej Sobote. Prvý výbor preto pozostával aj z príslušníkov okresu Lučenec a Rožňava v tomto zložení:
/ Predsedníctvo: Predseda MUDr.E.Weiszlovits, členovia predsedníctva: MUDr.Lehotský, MUDr.Janiš, MUDr.Hernády, MUDr.Torma., členovia výboru: MUDr.Tomašovič, MUDr.Pryň, MUDr.Schreiner, MUDr.Belan, MUDr.Makový, MUDr.Višňovec a sestra Ragačová. /
V roku 1965 sa pri lekárskej spoločnosti zriadila sekcia Stredne zdravotníckych pracovníkov /SZP / pod vedením sestry Gáborovej.
Súčasne v tomto roku sa na návrh MUDr. Weiszlovitsa rozdelila Všeobecná sekcia lekárskej spoločnosti v Rimavskej Sobote na tri samostatné organizácie a to v Rimavskej Sobote, v Lučenci a v Rožňave a vznikla dohoda o každoročnom usporiadaní spoločnej vedecko-pracovnej schôdze, resp.konferencie pod názvom Gemerské lekárske dni. Po roku 1968 v rámci normalizačného politického procesu, odhliadnuc od prirodzeného úbytku, došlo aj k neúmerne častým personálnym zmenám v zložení výboru, zvlášť v osobe predsedu spolku. I keď išlo o odbornú apolitickú organizáciu, predsedu Spolku lekárov schvaľoval okresný výbor
KSS. V roku 1970 po federálnom štátoprávnom usporiadanírepubliky sa upravil aj názovVšeobecnej sekcie lekárskej spoločnosti J.E Purkyně na Spolok lekárov /SL/ Slovenskej lekárskej spoločnosti pri OÚNZ Rimavská Sobota.
V roku 1990 po nežnej revolúcii abdikovala časť členov výboru Spolku lekárov a tak sa uskutočňujú nové voľby. O desať rokov neskôr, v r. .2000 sa Spolok lekárov v Rimavskej Sobote stal samostatným právnym subjektom a pracuje doteraz pod názvom Spolok
lekárov v Rimavskej Sobote. V súčasnosti má 201 členov. Jeho členská základňa sa postupne rozširuje a spolok svojou náplňou a cieľom pokračuje vo svojich tradíciách.
Na obrázku sú uvedené mená predsedov Spolku lekárov, ktorí sa vo významnej miere zaslúžili o rozvoj a napredovanie odbornej organizácie.
Súčasne s osamostatnením Spolku lekárov vzniká v r. 2000 samostatný subjekt Spolok SZP Rimavská Sobota pod vedením Daniely Kobolovej.
Prednášková náplň Spolku lekárov
Ako už bolo opakovane zdôraznené, v prípade Spolku lekárov sa jednalo o odbornú
organizáciu zameranú na postgraduálnu výchovu lekárov vo forme organizovania odborných lekárskych prednášok, so zameraním na vlastné zdroje a skúsenosti na pracovisku. Okrem prednášok na pôde Spolku lekárov naši členovia prezentovali svoju vedeckú činnosť publikovaním odborných článkov v periodikách a prednáškami doma i v zahraničí. Medzi najaktívnejších v 70-tych a 80-tych rokoch patril MUDr. Rudolf Žák, ktorý zaujal svojimi prednáškami z oblasti biomechaniky človeka, hipporehabilitácie a hippoterapie, ktoré odprednášalna rôznych odborných podujatiach v Sofii, Paríži, Budapešti a Barcelone. V rovnakom období bol MUDr. Július Bugár aktívnym členom redakčnej rady časopisu Studia pneumologica et phtiseologica
cechoslovaca, ktorý sa zviditeľnil tiež štúdiou na tému výskytu tuberkulózy u rómskeho etnika na našom území. V novších dejinách spolku prezentoval v zahraničí svoje poznatky z onkológie MUDr.Vincent Alakša, z oblasti imunoalergologie MUDr. Drahuša Benedeková a z oblasti psychiatrie MUDr.Peter Korcsog.
Spoločenský význam pôsobenia Spolku lekárov
Hlavnou náplňou činnosti lekárskych spolkov bola výchova lekárov na spôsobilosť tvoriť a prezentovať svoje znalosti v odbornej verejnosti. Rovnako dôležitou stránkou bol aj spoločenský význam stretnutia lekárov na jednej pôde. K prejavom spoločenskej úcty patrilo usporiadanie slávnostnej vedecko-pracovnej schôdze z príležitosti životného jubilea.
Ocenenia a vyznamenania
Pôsobenie členov výboru SL ale aj iných aktívnych radových členov SL bolo nezištné,
dobrovoľné, bezplatné a prevažne vykonávané v mimopracovnej dobe. Takáto činnosť sa nedala zaplatiť peniazmi, ale dala sa oceniť morálne. Jedným z opakovane ocenených lekárov za najlepšiu prednášku roku bol MUDr. Július Bugár, ktorý v rokoch 1973, 1975, 1981 a 1982 obdržal pochvalný list Slovenskej lekárskej spoločnosti v Bratislave akademika
Prof. MUDr. T. Niederlanda DrSc.
Za zásluhy o rozvoj Slovenskej lekárskej spoločnosti udelil Výbor Slovenskej lekárskej spoločnosti Jána Evangelistu Purkyně v Bratislave v roku 1972 MUDr.Eugenovi Weiszlovitsovi a MUDr. Libuši Csuhajovej zlatú medailu, v roku 1991 MUDr. Júliusovi Bugárovi striebornú a v roku 1992 zlatú medailu, MUDr. Rudolfovi Žákovi v r.1992 striebornú a v r. 2004 zlatú medailu.
Bronzová medaila SLS sa každoročne udeľuje najaktívnejším členom spolku pri príležitosti životného jubilea.
V roku 2007 predsedníctvo Spolku lekárov v Rimavskej Sobote pri príležitosti XLI. GNLaZ-dňa vyslovilo
poďakovanie za celoživotnú prácu
v zdravotníctve v našom okrese 12 lekárom MUDr. Július Bugár, MUDr. Blanka Filová, MUDr. Alexander Kôrôcz, MUDr. Anna Kučáková, MUDr. Ján Maňovský, MUDr. Přemysl Myška, MUDr. Ladislav Šinkovič, MUDr. Vincenzia Šinkovičová, MUDr. Eva Tomicová, MUDr. Mikuláš Višňovec, MUDr. Jozef Zorvan a MUDr. Rudolf Žák.
Gemersko-novohradské lekárske a zdravotnícke dni
Týmto názvom bola pomenovaná konferencia
lekárov zo 4, v súčasnosti už zo 6 okresov, ktorá sa uskutočňuje každoročne v jednom z uvedených regiónov. Ide o podujatie, ktoré je vyvrcholením úsilia každoročnej činnosti toho
ktorého spolku lekárov. Ústrednou témou býva najaktuálnejšia problematika pre danú dobu. Tvorcom
a iniciátorom tejto myšlienky bol opäť MUDr.Weiszlovits.
Už v počiatkoch lekárskej spoločnosti v Rimavskej Sobote v rokoch 1952-1953 bolo zasiate zrnko predpokladu pre vznik takéhoto podujatia, keď lekárska spoločnosť v Rim. Sobote zobrala pod patronát aj lekárov zo susedných okresov. V tej dobe sa uskutočňovali odborné semináre lekárov všetkých troch okresov striedavo v Rožňave, v Lučenci , vo Veľkom Krtíši a v kúpeľoch Číž. Prvá spoločná pracovná schôdza sa konala na Táloch v hoteli Partizán 19.6.1965 a niesla sa pod názvom „Gemerské lekárske dni“. Pod týmto pôvodným názvom sa konali každoročne až do roku 1972. V roku 1965 po vytvorení samostatných lekárskych spoločností pri OÚNZ Rožňava a Lučenec sa doterajšia spolupráca neprerušila. Po vzájomnej dohode troch výborov sa úradne a legislatívne zakotvilo pravidlo organizovania spoločných pracovných schôdzí, ktoré dostali pomenovanie : „Gemersko-novohradské lekárske dni„ s tým, že každoročne ichbude organizovať striedavo iný spolok.
17.6.1967 z príležitosti 100. výročia založenia Spolku gemerských lekárov a lekárnikov zorganizoval rimavskosobotský spolok lekárov I. gemersko novohradské lekárske dni. Po vytvorení okresnej správnej jednotky vo Veľkom Krtíši sa k doterajším trom spolkom lekárov pridal štvrtý. V roku 1981 sa osamostatnila pridružená sekcia stredne zdravotníckych pracovníkov a vznikla samostatná organizácia SZP, ktorá sa naďalej zúčastňovala Gemersko-novohradských lekárskych dní spoločne s lekármi, ale s oddelenou tématickou náplňou. Túto realitu bolo treba zdôrazniť aj v názvosloví podujatia a tak od roku 1984 sa Gemersko-novohradské lekárske dni premenovali na „Gemersko-novohradské lekárske a zdravotnícke dni“. Tento názov pretrváva doteraz a v roku 2007 dosiahli už svoju XLI /41./ reprízu. Vďaka stretnutiu významných osobností v jednej historickej dobe a na úrovni rovnakých funkcií sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch podarilo dosiahnuť vrcholnú vedeckú a spoločenskú úroveň GNL a Z dní, primeranú tej dobe. Takýmito osobnosťami v Spolku lekárov v Rimavskej Sobote boli nesporne MUDr. Weislovits, MUDr. Csuhajová, MUDr. Švingál a MUDr. Bugár. Na čele predsedníctva Spolku lekárov v Lučenci stála zase v tej dobe významná kapacita v osobe MUDr. J.Mazúcha DrSc, / v súčasnosti Profesor na Lek. fakulte v Martine /. Podobne aj v Spolku lekárov v Rožňave predsedal v tej dobe MUDr. V. Šošovec CSc, prednosta interného oddelenia.
Vývojom času význam GNLaZ dní narastal, účasť a pozvanie prednášať na tejto konferencii sa stalo prestížnou záležitosťou a aj významné osobnosti brali ako poctu prednášať na týchto lekárskych dňoch. Patrí k nim: akademik Prof. MUDr. J. T. Niederland DrSc. z Bratislavy, Doc. MUDr. J. Holomáň z Bratislavy a Prof. MUDr. V. Zvara DrSc. z Bratislavy, Prof. MUDr. S. Dluholucký DrSc., z B.Bystrice, Prof . MUDr. J. Buchanec DrSc. z Martina, Doc. MUDr. J. Černý CSc z Brna, Prof. MUDr. I. Koza DrSc. z Bratislavy a mnoho ďalších významných osobností.
Dovoľte nám, aby sme svoje zdelenie ukončili zhodnotením a ocenením, ktoré nášmu spolku lekárov v máji tohto roku vyjadril prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc, odborný garant XLI. GNLaZ dňa:
Odborné zhodnotenie XLI. Gemersko Novohradského lekárskeho a zdravotníckeho dňa:
Predmetné odborné podujatie malo nadregionálny charakter svojim rozsahom odborných prednášok – bloku hostí prevažne z Bratislavy a Banskej Bystrice, minisympózium o vakcinácii III. milénia a pracovné jednania v samostatných sekciách pre lekárov a sestry.
Odborný program sa venoval aktuálnym otázkam kardiovaskulárnej, onkologickej, chirurgickej a traumatologickej orientácie a bol na veľmi vysokej úrovni.
Sestry v samostatnej sekcii prezentovali prednášky z celého spektra ošetrovateľskej problematiky. Vedenie jednotlivých sekcií, úroveň prednášok, ich dokumentácia prakticky výlučne s použitím počítačovej projekcie boli na vysokej profesionálnej úrovni. Bol dodržiavaný časový limit a priestor pre bohatú diskusiu, aj s možnosťou prehliadky bohatej účasti farmaceutických a zdravotnú techniku vyrábajúcich spoločností.
XLI. GNL a ZD mal všetky atribúty jednodňového kongresu. Zúčastnilo sa na ňom 250 lekárov a 417 sestier. Vysoko možno hodnotiť prácu organizátorov, ktorí bezchybne zvládli za pomoci sponzorov celé podujatie aj z hľadiska vytvorenia priestoru pre osobné stretnutia účastníkov, občerstvenie a spoločenský program.
Kredity pridelené od SACCME zodpovedali bez výhrad významu a odbornosti podujatia.
Záverom chceme konštatovať, že história Spolku lekárov v Rimavskej Sobote týmto nekončí, pokračuje ďalej a záleží len na nás a na našich nasledovníkoch. Nenechali sme zaspať dejiny a dali im trvalú hodnotu v podobe skutkov a následne chronologických zápisov.
spoloklekarovrs.wordpress.com 